Belgický ovčiak - MALINOIS

Krajiny, kde má tento výcvikový program mnohoročnú tradíciu, sú Francúzsko, Holandsko a Belgicko. Už pred viac ako sto rokmi tu boli zakladané spolky pre výcvik služobných psov, ktoré mali za úlohu a cieľ preveriť úroveň povahových vlastností psov a stupeň ich vycvičenosti. To sa robilo na rôznych turnajoch a súťažiach. Vývoj v jednotlivých krajinách bol založený na rovnakom princípe – maximálne nároky na výkonnosť psov, postupom času si ale každá národná organizácia stanovila vlastné pravidlá.

 

Keď zalistujeme v histórii ringu, je až neuveriteľné, čo majitelia psov po svojich zverencoch vyžadovali. Či sa jednalo o veľmi náročnú základnú ovládateľnosť psa za veľmi rušivých podmienok, prekonávanie rôznych prekážok – skoky do diaľky, výšky, šplh, či prinášanie rôznych predmetov z rozličných materiálov a tvarov (a v novodobej histórii ringu sa k aportovaniu nepoužívajú predmety zo skla a kovu). Akcie sa konali vždy za rôznych podmienok a na rôznych miestach. Spôsob vykonávania obrán v ringovom poňatí sú rôzne neštandardné situácie, maximálny tlak je vyvíjaný na psychiku psa, figurant má za úlohu takzvane psa rozhodiť a okamžite podniknúť akciu – útok či útek. Je vyžadovaná dravosť a rýchlosť psa pri zákrokoch a je kladený dôraz na disciplínu a ovládateľnosť.  

 

Nebolo vôbec jednoduché nejakým spôsobom skĺbiť rozdielne poňatie výcviku do jedného skúšobného poriadku a stanoviť skúšobný poriadok medzinárodne platný. Vďaka snahe a propagácii ringového športu vo svete sa to nakoniec podarilo a v roku 1987 prebehol prvý medzinárodný turnaj mondioringu.

 

Mondoring sa postupne rozšíril do ďalších krajín západnej Európy, veľmi slušnú úroveň má dnes (mimo tradičných ringových krajín) vo Švajčiarsku, Španielsku, Portugalsku, Taliansku, Švédsku. Z bývalých socialistických štátov boli Česi prvými účastníkmi turnajov vrátane majstrovstiev sveta. Z uvedených krajín, mimo ČR, má mondioring svojich priaznivcov hlavne v radách psovodov ozbrojených zložiek, v armáde, polícii, ochrane letísk a pod. Uprednostňujú tento výcvikový smer hlavne preto, že sa blíži k praktickému využitiu psov a tí sú zároveň plne socializovaní a ovládateľní.

 

Dôkladné preverenie schopností psov v neštandardných situáciách, nemožno natrénovať všetky disciplíny ako mechanický stereotyp, to je zákernosť a zároveň kúzlo ringového športu. Dbá sa na podstatu prevádzaného cviku za veľmi prísnych pravidiel (dvaja rozhodcovia + ringový komisár, cviky obmedzené iba jedným povelom pre prevedenie a časovým limitom a iné). Skúšky sa neskladajú samostatne, ako sme u nás zvyknutí, skúšku možno zložiť iba na súťaži. Je celkom bežné, že špičkový pes po víťazstve na turnaji pri ďalšom štarte nesplní limit skúšky. Stačí nesplnenie jedného cviku obrany – obzvlášť prepady či stráženie predmetu bývajú veľmi variabilné a ťažké, takisto prerušené zadržanie, kedy psovom dostane pokyn k povelu až v poslednej chvíli a pes v náskoku na figuranta už nestačí zareagovať.    

 

    

Na Slovensku je mondioring málo rozvinutý,ale aj napriek tomu sa mu venujú kynológovia na mnohých miestach.Najviac rozvinutý je v meste Prievidza.Nachádza sa tam novo založený mondioringový klub.