Založiť novú webovú stránku alebo e-shopChcem nový web
 

Belgický ovčiak - MALINOIS

Belgický ovčiak - Malinois štandard

Belgický ovčiak - Malinois 

Štandard

 

Spoločenská charakteristika: Svojmu pánovi je verný a oddaný, rovnako ako k jeho rodine. Potrebuje a stále vyhľadáva kontakt so svojimi ľuďmi. Je vždy pripravený bez váhania, húževnato, úporne a razantne brániť svojho pána. K cudzím ľuďom je vrodene nedôverčivý. Niekedy môže pôsobiť až plachým dojmom, ale vie aj neohrozene zasiahnuť. Vo vzťahu k ostatným psom sa môže niekedy prejavovať agresívne a kontaktu s nimi je nutné ho učiť odmalička. Hlavne v ranom veku máva problémy s inými psami, hlavne preto lebo je neústupčivý a tvrdošijný.

Originálny názov plemena: Belgický ovčiak-Malinois

Krajina pôvodu: Belgicko

Doba vzniku: stredovek

Pôvodné využitie: Pasenie dobytka

Dnešné využitie: Spoločník, strážny pes, pomocník

Priemerná dĺžka života: 12 – 13 rokov

Hmotnosť: 27,5 – 28,5 kg

Výška: 56 – 66 cm

História: Belgický ovčiak sa chová v nasledujúcich variáciach: Groenendael, Malinois, Laekenois, Tervueren. V 19. storočí bolo v Belgicku množstvo psov strážiacich stáda, ich typ aj farba srsti boli značne rozdielne. Aby sa do tohoto stavu vniesol určitý poriadok, milovníci psov sa spojili a nechali sa presvedčiť profesorom A. Reulem z Veterinárnej školy v Cureghemu, ktorého je možné považovať za skutočného zakladateľa tohto plemena. Pred rokom 1898 ešte nikto nehovoril o belgických ovčiakoch. Belgický ovčiak bol pred rokom 1891 úžitkovým psom pastierov a roľníkov. Plemeno sa však tvorilo oficiálne už od roku 1891 až 1897.V roku 1891 vznikol v Bruseli Klub belgického ovčiaka .V roku 1892 spísal Klub belgického ovčiaka prvý veľmi podrobný štandard plemena. Tento štandard definoval jedno plemeno s tromi možnými variantmi srsti a to čierna farba pre dlhosrstých, červenohnedá pre krátkosrstých a sivá pre hrubosrstých. Belgický ovčiak však aj tak zostával plemenom obyčajných ľudí. Prvé belgické ovčiaky boli zaregistrované v plemennej knihe belgického kynologického zväzu Société Royale Saint-Hubert (L.O.S.H.) až v roku 1901.Behom nasledujúcich rokov milovníci belgického ovčiaka neúnavne pracovali na zjednotení typu plemena a na odstránení jeho nedostatkov. Dá sa povedať, že okolo roku 1910 bol typ a povaha belgického ovčiaka ustálená . Ukázali sa úspechy chovných úsilí, z nerasových vidieckych psov sa stali elegantné plemenné psy, ktoré si svoje kvality uchovali aj ako služobné psy. Prvá svetová vojna sa však pre nádejne začínajúci chov belgických ovčiakov skončila skoro zánikom plemena. V roku 1920 stanovil klub uvoľnenie farebnosti a uznal opäť zmiešanie farby pod označením inofarebný. Chov sa spamätal. No po príchode druhej svetovej vojne sa situácia skoro zase zopakovala. V roku 1945 sa povolili zmiešané vrhy z roku 1920. Tieto ustanovenia boli však v roku 1973 vyhlásené za neplatné, kríženia medzi jedincami odlišujúcimi sa srsťou alebo farbou boli zakázané a inofarebnosť bola vyhlásená za neplatnú. V histórii belgického ovčiaka dochádzalo ku mnohým sporom týkajúcich sa rôznych variet a farieb. Na druhej strane však nikdy neexistovali spory týkajúce sa morfológie (stavby), povahy a pracovnej spôsobilosti plemena. Malinois je prvý etablovaný typ belgického ovčiaka. Stal sa meradlom, podľa ktorého posudzovali ostatné belgické ovčiaky. Meno dostal podľa mesta Malines. Pokladá sa za najstaršie plemeno belgického ovčiaka. Záujem o neho sa začal až na konci minulého storočia. Vtedy však už jeho pracovná hodnota začala klesať. Chovatelia ovčiakov stavili od začiatku na schopného úžitkového psa, súmernosť jeho vonkajšieho zjavu a farba srsti bola pre nich úplne druhoradá. Už čoskoro prevýšili malinoisi, ako ovčiarske psy, všetky ostatné obmeny belgického ovčiaka, a tak to zostalo až dodnes.

Typy: Belgické ovčiaky sa delia do štyroch typov: Groenendael- dlhosrstý, celočierny; Laekenois- hrubosrstý, plavý so stopami černastého nádychu; Malinois- krátkosrstý, plavý, s čiernymi koncami chlpov a s čiernou maskou v tvári; Tervueren- dlhosrstý, hrdzavo plavý s čiernym nádychom a tmavou maskou v tvári.

Všeobecný vzhľad: Malinois je pes strednej veľkosti, kvadratického formátu, harmonicky stavaný s primerane veľkou hlavou. Hlava býva dlhá, pekne tvarovaná s plochými lícami. Dĺžka lebky a ňucháča je približne rovnaká. Oči sú strednej veľkosti, majú mandľový tvar, tmavé a odvážneho výzoru. Uši bývajú vysoko nasadené, vztýčené, trojuholníkového tvaru. Krk býva suchý, svalnatý, dlhý. Telo je svalnaté a atletické. Hrudník nie je príliš široký, ale hlboký, umožňujúci vytrvalý pohyb. Rovný chrbát, zadok široký a zvažujúci sa. Stredne dlhý chvost, býva obrastený huňatou srsťou. V pokoji býva spustený so zdvihnutým koncom, pri pozornosti sa dvíha a oblúk sa zvýrazňuje.

Srsť a farba srsti: Malinois je krátkosrstá varieta belgického ovčiaka.Veľmi krátka srsť na hlave, na vnútornej strane uší a na spodnej časti končatín. Srsť je krátka aj na ostatnom tele, hustejšia je na chvoste a okolo krku, kde vytvára golier, ktorý začína od základu ucha a dosahuje až ku krku. Okrem toho je srsť dlhšia taktiež na zadnej časti stehien. Osrstenie chvostu je bohaté. Srsť musí byť vždy hustá, uzavretá, dobrej štruktúry, a spolu s podsadou tvoriť vynikajúcu ochranu. Malinois sa vyskytuje vo farbe žltohnedej, červenej a sivej. Na hrudi a prstoch môže mať biele fľaky, nie však veľa.

Povaha: malinois je pes živý, odvážny a veľmi aktívny, je tiež vytrvalý a odolný. Prekypuje vitalitou a vždy je pripravený k akcii. Je tiež veľmi pozorný a inteligentný.

Spoločenská charakteristika: Svojmu pánovi je verný a oddaný, rovnako ako k jeho rodine. Potrebuje a stále vyhľadáva kontakt so svojimi ľuďmi. Je vždy pripravený bez váhania, húževnato, úporne a razantne brániť svojho pána. K cudzím ľuďom je vrodene nedôverčivý. Niekedy môže pôsobiť až plachým dojmom, ale vie aj neohrozene zasiahnuť. Vo vzťahu k ostatným psom sa môže niekedy prejavovať agresívne a kontaktu s nimi je nutné ho učiť odmalička. Hlavne v ranom veku máva problémy s inými psami, hlavne preto lebo je neústupčivý a tvrdošijný.

Vzťah k deťom: Dobre vedený pes je výborným kamarátom a ochrancom detí. S deťmi vychádza dobre za predpokladu, že je s nimi v kontakte od malička. Deťom je však treba zavčas vysvetliť, že pes je živá bytosť a má aj svoje potreby, ktoré je nutné tolerovať. Iba zriedka sa stane, že niekoho pohryzie.

Výchova: Malinois je pes silnej povahy, ktorá už od malička potrebuje výcvik. Je to ľahko vycvičiteľné plemeno. Pri výcviku musíte mať však na zreteli, že je to veľmi citlivý pes a neznáša tvrdé metódy výcviku. Výcvik musí byť dôsledný a spravodlivý. Nevhodné je psa trestať neprimeranými trestami. Výchova spočíva v dôslednosti, zrozumiteľnosti a musí byť láskyplná.

Držanie: Je vhodný ako pre chov v byte tak aj v koterci na záhrade. V byte by mal mať dostatočný priestor sám pre seba. Brlôžok s mäkkou podložkou, dostatočne veľký aby sa na ňom mohol natiahnuť. Na dedine by ml mať koterec dobre izolovaný pred vonkajšími vplyvmi, s možnosťou výbehu. V koterci by nemal byť stále sám, berte ho často so sebou domov a na vychádzky.

Pracovné využitie: Toto plemeno je dnes využívané ako strážca domu, uplatňuje sa aj ako strážny pes pri polícii a vojsku. Pri polícii sa využíva pri najťažších výkonoch a záchranárskych prácach. Je tiež dobrý a oddaný spoločník človeka. Stále sa však využíva aj na pasenie dobytka.

Pohyb: Malinois je aktívne plemeno a aby bol šťastný a zdravý, vyžaduje veľa pohybu. Pre udržanie kondície sú vhodné dlhé prechádzky, možnosť voľného výbehu.

Starostlivosť:

Strážne využitie:Originálny názov plemena: Belgický ovčiak-MalinoisKrajina pôvodu: BelgickoDoba vzniku: stredovekPôvodné využitie: Pasenie dobytkaDnešné využitie: Spoločník, strážny pes, pomocníkPriemerná dĺžka života: 12 – 13 rokovHmotnosť: 27,5 – 28,5 kgVýška: 56 – 66 cm HistóriaBelgický ovčiak sa chová v nasledujúcich variáciach: Groenendael, Malinois, Laekenois, Tervueren. V 19. storočí bolo v Belgicku množstvo psov strážiacich stáda, ich typ aj farba srsti boli značne rozdielne. Aby sa do tohoto stavu vniesol určitý poriadok, milovníci psov sa spojili a nechali sa presvedčiť profesorom A. Reulem z Veterinárnej školy v Cureghemu, ktorého je možné považovať za skutočného zakladateľa tohto plemena. Pred rokom 1898 ešte nikto nehovoril o belgických ovčiakoch. Belgický ovčiak bol pred rokom 1891 úžitkovým psom pastierov a roľníkov. Plemeno sa však tvorilo oficiálne už od roku 1891 až 1897.V roku 1891 vznikol v Bruseli Klub belgického ovčiaka .V roku 1892 spísal Klub belgického ovčiaka prvý veľmi podrobný štandard plemena. Tento štandard definoval jedno plemeno s tromi možnými variantmi srsti a to čierna farba pre dlhosrstých, červenohnedá pre krátkosrstých a sivá pre hrubosrstých. Belgický ovčiak však aj tak zostával plemenom obyčajných ľudí. Prvé belgické ovčiaky boli zaregistrované v plemennej knihe belgického kynologického zväzu Société Royale Saint-Hubert (L.O.S.H.) až v roku 1901.Behom nasledujúcich rokov milovníci belgického ovčiaka neúnavne pracovali na zjednotení typu plemena a na odstránení jeho nedostatkov. Dá sa povedať, že okolo roku 1910 bol typ a povaha belgického ovčiaka ustálená . Ukázali sa úspechy chovných úsilí, z nerasových vidieckych psov sa stali elegantné plemenné psy, ktoré si svoje kvality uchovali aj ako služobné psy. Prvá svetová vojna sa však pre nádejne začínajúci chov belgických ovčiakov skončila skoro zánikom plemena. V roku 1920 stanovil klub uvoľnenie farebnosti a uznal opäť zmiešanie farby pod označením inofarebný. Chov sa spamätal. No po príchode druhej svetovej vojne sa situácia skoro zase zopakovala. V roku 1945 sa povolili zmiešané vrhy z roku 1920. Tieto ustanovenia boli však v roku 1973 vyhlásené za neplatné, kríženia medzi jedincami odlišujúcimi sa srsťou alebo farbou boli zakázané a inofarebnosť bola vyhlásená za neplatnú. V histórii belgického ovčiaka dochádzalo ku mnohým sporom týkajúcich sa rôznych variet a farieb. Na druhej strane však nikdy neexistovali spory týkajúce sa morfológie (stavby), povahy a pracovnej spôsobilosti plemena. Malinois je prvý etablovaný typ belgického ovčiaka. Stal sa meradlom, podľa ktorého posudzovali ostatné belgické ovčiaky. Meno dostal podľa mesta Malines. Pokladá sa za najstaršie plemeno belgického ovčiaka. Záujem o neho sa začal až na konci minulého storočia. Vtedy však už jeho pracovná hodnota začala klesať. Chovatelia ovčiakov stavili od začiatku na schopného úžitkového psa, súmernosť jeho vonkajšieho zjavu a farba srsti bola pre nich úplne druhoradá. Už čoskoro prevýšili malinoisi, ako ovčiarske psy, všetky ostatné obmeny belgického ovčiaka, a tak to zostalo až dodnes. TypyBelgické ovčiaky sa delia do štyroch typov: Groenendael- dlhosrstý, celočierny; Laekenois- hrubosrstý, plavý so stopami černastého nádychu; Malinois- krátkosrstý, plavý, s čiernymi koncami chlpov a s čiernou maskou v tvári; Tervueren- dlhosrstý, hrdzavo plavý s čiernym nádychom a tmavou maskou v tvári.Všeobecný vzhľadMalinois je pes strednej veľkosti, kvadratického formátu, harmonicky stavaný s primerane veľkou hlavou. Hlava býva dlhá, pekne tvarovaná s plochými lícami. Dĺžka lebky a ňucháča je približne rovnaká. Oči sú strednej veľkosti, majú mandľový tvar, tmavé a odvážneho výzoru. Uši bývajú vysoko nasadené, vztýčené, trojuholníkového tvaru. Krk býva suchý, svalnatý, dlhý. Telo je svalnaté a atletické. Hrudník nie je príliš široký, ale hlboký, umožňujúci vytrvalý pohyb. Rovný chrbát, zadok široký a zvažujúci sa. Stredne dlhý chvost, býva obrastený huňatou srsťou. V pokoji býva spustený so zdvihnutým koncom, pri pozornosti sa dvíha a oblúk sa zvýrazňuje.Srsť a farba srstiMalinois je krátkosrstá varieta belgického ovčiaka.Veľmi krátka srsť na hlave, na vnútornej strane uší a na spodnej časti končatín. Srsť je krátka aj na ostatnom tele, hustejšia je na chvoste a okolo krku, kde vytvára golier, ktorý začína od základu ucha a dosahuje až ku krku. Okrem toho je srsť dlhšia taktiež na zadnej časti stehien. Osrstenie chvostu je bohaté. Srsť musí byť vždy hustá, uzavretá, dobrej štruktúry, a spolu s podsadou tvoriť vynikajúcu ochranu. Malinois sa vyskytuje vo farbe žltohnedej, červenej a sivej. Na hrudi a prstoch môže mať biele fľaky, nie však veľa.Povahamalinois je pes živý, odvážny a veľmi aktívny, je tiež vytrvalý a odolný. Prekypuje vitalitou a vždy je pripravený k akcii. Je tiež veľmi pozorný a inteligentný.Spoločenská charakteristikaSvojmu pánovi je verný a oddaný, rovnako ako k jeho rodine. Potrebuje a stále vyhľadáva kontakt so svojimi ľuďmi. Je vždy pripravený bez váhania, húževnato, úporne a razantne brániť svojho pána. K cudzím ľuďom je vrodene nedôverčivý. Niekedy môže pôsobiť až plachým dojmom, ale vie aj neohrozene zasiahnuť. Vo vzťahu k ostatným psom sa môže niekedy prejavovať agresívne a kontaktu s nimi je nutné ho učiť odmalička. Hlavne v ranom veku máva problémy s inými psami, hlavne preto lebo je neústupčivý a tvrdošijný. Vzťah k deťomDobre vedený pes je výborným kamarátom a ochrancom detí. S deťmi vychádza dobre za predpokladu, že je s nimi v kontakte od malička. Deťom je však treba zavčas vysvetliť, že pes je živá bytosť a má aj svoje potreby, ktoré je nutné tolerovať. Iba zriedka sa stane, že niekoho pohryzie. VýchovaMalinois je pes silnej povahy, ktorá už od malička potrebuje výcvik. Je to ľahko vycvičiteľné plemeno. Pri výcviku musíte mať však na zreteli, že je to veľmi citlivý pes a neznáša tvrdé metódy výcviku. Výcvik musí byť dôsledný a spravodlivý. Nevhodné je psa trestať neprimeranými trestami. Výchova spočíva v dôslednosti, zrozumiteľnosti a musí byť láskyplná.DržanieJe vhodný ako pre chov v byte tak aj v koterci na záhrade. V byte by mal mať dostatočný priestor sám pre seba. Brlôžok s mäkkou podložkou, dostatočne veľký aby sa na ňom mohol natiahnuť. Na dedine by ml mať koterec dobre izolovaný pred vonkajšími vplyvmi, s možnosťou výbehu. V koterci by nemal byť stále sám, berte ho často so sebou domov a na vychádzky. Pracovné využitieToto plemeno je dnes využívané ako strážca domu, uplatňuje sa aj ako strážny pes pri polícii a vojsku. Pri polícii sa využíva pri najťažších výkonoch a záchranárskych prácach. Je tiež dobrý a oddaný spoločník človeka. Stále sa však využíva aj na pasenie dobytka. PohybMalinois je aktívne plemeno a aby bol šťastný a zdravý, vyžaduje veľa pohybu. Pre udržanie kondície sú vhodné dlhé prechádzky, možnosť voľného výbehu. StarostlivosťSrsť tohto plemena si vyžaduje každodenné česanie. Je nutné k odstráneniu uvoľnenej srsti, ku stimulácii jeho prirodzeného premasťovania a k odstráneniu prachu a lupín. Pri kúpaní používajte len vysoko kvalitné prípravky , ktoré sú určené pre psy. Dôležité je tiež čistenie uší, chrupu. Nesmiete zabudnúť aj na pazúriky, ktoré musia byť krátke.

Kynológia: Vďaka svojej rýchlosti sa výborne uplatňuje aj pri súťažiach agility.

Najčastejšie choroby:

Zvláštnosti plemena:Originálny názov plemena: Belgický ovčiak-MalinoisKrajina pôvodu: BelgickoDoba vzniku: stredovekPôvodné využitie: Pasenie dobytkaDnešné využitie: Spoločník, strážny pes, pomocníkPriemerná dĺžka života: 12 – 13 rokovHmotnosť: 27,5 – 28,5 kgVýška: 56 – 66 cm HistóriaBelgický ovčiak sa chová v nasledujúcich variáciach: Groenendael, Malinois, Laekenois, Tervueren. V 19. storočí bolo v Belgicku množstvo psov strážiacich stáda, ich typ aj farba srsti boli značne rozdielne. Aby sa do tohoto stavu vniesol určitý poriadok, milovníci psov sa spojili a nechali sa presvedčiť profesorom A. Reulem z Veterinárnej školy v Cureghemu, ktorého je možné považovať za skutočného zakladateľa tohto plemena. Pred rokom 1898 ešte nikto nehovoril o belgických ovčiakoch. Belgický ovčiak bol pred rokom 1891 úžitkovým psom pastierov a roľníkov. Plemeno sa však tvorilo oficiálne už od roku 1891 až 1897.V roku 1891 vznikol v Bruseli Klub belgického ovčiaka .V roku 1892 spísal Klub belgického ovčiaka prvý veľmi podrobný štandard plemena. Tento štandard definoval jedno plemeno s tromi možnými variantmi srsti a to čierna farba pre dlhosrstých, červenohnedá pre krátkosrstých a sivá pre hrubosrstých. Belgický ovčiak však aj tak zostával plemenom obyčajných ľudí. Prvé belgické ovčiaky boli zaregistrované v plemennej knihe belgického kynologického zväzu Société Royale Saint-Hubert (L.O.S.H.) až v roku 1901.Behom nasledujúcich rokov milovníci belgického ovčiaka neúnavne pracovali na zjednotení typu plemena a na odstránení jeho nedostatkov. Dá sa povedať, že okolo roku 1910 bol typ a povaha belgického ovčiaka ustálená . Ukázali sa úspechy chovných úsilí, z nerasových vidieckych psov sa stali elegantné plemenné psy, ktoré si svoje kvality uchovali aj ako služobné psy. Prvá svetová vojna sa však pre nádejne začínajúci chov belgických ovčiakov skončila skoro zánikom plemena. V roku 1920 stanovil klub uvoľnenie farebnosti a uznal opäť zmiešanie farby pod označením inofarebný. Chov sa spamätal. No po príchode druhej svetovej vojne sa situácia skoro zase zopakovala. V roku 1945 sa povolili zmiešané vrhy z roku 1920. Tieto ustanovenia boli však v roku 1973 vyhlásené za neplatné, kríženia medzi jedincami odlišujúcimi sa srsťou alebo farbou boli zakázané a inofarebnosť bola vyhlásená za neplatnú. V histórii belgického ovčiaka dochádzalo ku mnohým sporom týkajúcich sa rôznych variet a farieb. Na druhej strane však nikdy neexistovali spory týkajúce sa morfológie (stavby), povahy a pracovnej spôsobilosti plemena. Malinois je prvý etablovaný typ belgického ovčiaka. Stal sa meradlom, podľa ktorého posudzovali ostatné belgické ovčiaky. Meno dostal podľa mesta Malines. Pokladá sa za najstaršie plemeno belgického ovčiaka. Záujem o neho sa začal až na konci minulého storočia. Vtedy však už jeho pracovná hodnota začala klesať. Chovatelia ovčiakov stavili od začiatku na schopného úžitkového psa, súmernosť jeho vonkajšieho zjavu a farba srsti bola pre nich úplne druhoradá. Už čoskoro prevýšili malinoisi, ako ovčiarske psy, všetky ostatné obmeny belgického ovčiaka, a tak to zostalo až dodnes. TypyBelgické ovčiaky sa delia do štyroch typov: Groenendael- dlhosrstý, celočierny; Laekenois- hrubosrstý, plavý so stopami černastého nádychu; Malinois- krátkosrstý, plavý, s čiernymi koncami chlpov a s čiernou maskou v tvári; Tervueren- dlhosrstý, hrdzavo plavý s čiernym nádychom a tmavou maskou v tvári.Všeobecný vzhľadMalinois je pes strednej veľkosti, kvadratického formátu, harmonicky stavaný s primerane veľkou hlavou. Hlava býva dlhá, pekne tvarovaná s plochými lícami. Dĺžka lebky a ňucháča je približne rovnaká. Oči sú strednej veľkosti, majú mandľový tvar, tmavé a odvážneho výzoru. Uši bývajú vysoko nasadené, vztýčené, trojuholníkového tvaru. Krk býva suchý, svalnatý, dlhý. Telo je svalnaté a atletické. Hrudník nie je príliš široký, ale hlboký, umožňujúci vytrvalý pohyb. Rovný chrbát, zadok široký a zvažujúci sa. Stredne dlhý chvost, býva obrastený huňatou srsťou. V pokoji býva spustený so zdvihnutým koncom, pri pozornosti sa dvíha a oblúk sa zvýrazňuje.Srsť a farba srstiMalinois je krátkosrstá varieta belgického ovčiaka.Veľmi krátka srsť na hlave, na vnútornej strane uší a na spodnej časti končatín. Srsť je krátka aj na ostatnom tele, hustejšia je na chvoste a okolo krku, kde vytvára golier, ktorý začína od základu ucha a dosahuje až ku krku. Okrem toho je srsť dlhšia taktiež na zadnej časti stehien. Osrstenie chvostu je bohaté. Srsť musí byť vždy hustá, uzavretá, dobrej štruktúry, a spolu s podsadou tvoriť vynikajúcu ochranu. Malinois sa vyskytuje vo farbe žltohnedej, červenej a sivej. Na hrudi a prstoch môže mať biele fľaky, nie však veľa.Povahamalinois je pes živý, odvážny a veľmi aktívny, je tiež vytrvalý a odolný. Prekypuje vitalitou a vždy je pripravený k akcii. Je tiež veľmi pozorný a inteligentný.Spoločenská charakteristikaSvojmu pánovi je verný a oddaný, rovnako ako k jeho rodine. Potrebuje a stále vyhľadáva kontakt so svojimi ľuďmi. Je vždy pripravený bez váhania, húževnato, úporne a razantne brániť svojho pána. K cudzím ľuďom je vrodene nedôverčivý. Niekedy môže pôsobiť až plachým dojmom, ale vie aj neohrozene zasiahnuť. Vo vzťahu k ostatným psom sa môže niekedy prejavovať agresívne a kontaktu s nimi je nutné ho učiť odmalička. Hlavne v ranom veku máva problémy s inými psami, hlavne preto lebo je neústupčivý a tvrdošijný. Vzťah k deťomDobre vedený pes je výborným kamarátom a ochrancom detí. S deťmi vychádza dobre za predpokladu, že je s nimi v kontakte od malička. Deťom je však treba zavčas vysvetliť, že pes je živá bytosť a má aj svoje potreby, ktoré je nutné tolerovať. Iba zriedka sa stane, že niekoho pohryzie. VýchovaMalinois je pes silnej povahy, ktorá už od malička potrebuje výcvik. Je to ľahko vycvičiteľné plemeno. Pri výcviku musíte mať však na zreteli, že je to veľmi citlivý pes a neznáša tvrdé metódy výcviku. Výcvik musí byť dôsledný a spravodlivý. Nevhodné je psa trestať neprimeranými trestami. Výchova spočíva v dôslednosti, zrozumiteľnosti a musí byť láskyplná.DržanieJe vhodný ako pre chov v byte tak aj v koterci na záhrade. V byte by mal mať dostatočný priestor sám pre seba. Brlôžok s mäkkou podložkou, dostatočne veľký aby sa na ňom mohol natiahnuť. Na dedine by ml mať koterec dobre izolovaný pred vonkajšími vplyvmi, s možnosťou výbehu. V koterci by nemal byť stále sám, berte ho často so sebou domov a na vychádzky. Pracovné využitieToto plemeno je dnes využívané ako strážca domu, uplatňuje sa aj ako strážny pes pri polícii a vojsku. Pri polícii sa využíva pri najťažších výkonoch a záchranárskych prácach. Je tiež dobrý a oddaný spoločník človeka. Stále sa však využíva aj na pasenie dobytka. PohybMalinois je aktívne plemeno a aby bol šťastný a zdravý, vyžaduje veľa pohybu. Pre udržanie kondície sú vhodné dlhé prechádzky, možnosť voľného výbehu. StarostlivosťSrsť tohto plemena si vyžaduje každodenné česanie. Je nutné k odstráneniu uvoľnenej srsti, ku stimulácii jeho prirodzeného premasťovania a k odstráneniu prachu a lupín. Pri kúpaní používajte len vysoko kvalitné prípravky , ktoré sú určené pre psy. Dôležité je tiež čistenie uší, chrupu. Nesmiete zabudnúť aj na pazúriky, ktoré musia byť krátke. KynológiaVďaka svojej rýchlosti sa výborne uplatňuje aj pri súťažiach agility.Najčastejšie chorobyPredkus, podkus, skrížený skus

Príprava na výstavu: Ak sa rozhodnete svojho psa vystavovať musíte ho najskôr naučiť ako sa má správať. Musíte ho naučiť stáť vo výstavnom postoji, v ňom sa ukazujú všetky jeho prednosti. Rozhodca pozoruje stavbu tela psa, robí prehliadku zubov a skus u samcov tiež semenníky. Najdôležitejší je krásna vzhľad psa, udržovaná srsť ale taktiež chovanie psa. Ak chcete získať zo svojim psom ocenenie musíte splniť všetky predpoklady, aby ste boli úspešný.

Výživa šteňaťa: Šteňa do jedného roku po odstavení by malo byť kŕmené len kvalitnou stravou. Pretože v tomto období rastie najrýchlejšie je preňho zloženie potravy veľmi dôležité. Musí obsahovať dostatok živín, vitamínov a minerálov.

Výživa dospelého psa: Krmivo je nutné vybrať čo najvhodnejšieho zloženia, pretože zloženie má vplyv na zdravie, temperament, kvalitu srsti a ďalší vývoj psa. Pohybovo aktívny psy môžu mať iné nároky na krmivo, než psy, ktorí nemajú toho pohybu príliš veľa.

Výživa starého psa: Starší pes má iné nároky na výživu ako pohybovo aktívny pes. Starší pes už viacej spí a menej sa pohybuje, preto mu nie je vhodné podávať krmivo, pre pohybovo aktívne psy. A to z toho dôvodu, že začne priberať na váhe. Na stravu pre seniori je nutné prechádzať pozvoľna. Psovi môžeme podávať stravu častejšie a v menších dávkach, ktorá mu lepšie trávi.

Rady / doporučujeme: Pokiaľ tomuto psovi venujete dostatok lásky, trpezlivosti, času, starostlivý výcvik, váš život s ním bude veľmi radostný a plný priateľstva a porozumenia. 

TOPlist